Novinky na Váš mail

Č a j o v é   p r í b e h y

O čaji, ako aj o iných významných veciach a udalostiach vznikali už od dávna rôzne legendy a príbehy, ktoré sa dedili z pokolenia na pokolenie a ozvláštňovali tým históriu rôznych objavov, vynálezov a aj udalostí.

O oxidácii
Počas jedného dlhého obdobia dažďov sa v jednej malej čínskej dedinke minul čerstvý aj sušený čaj. Ľudia spotrebovali všetky svoje zásoby. Zrazu napadlo jednu staršiu ženu , že má vo vlhkom prístrešku ešte staré, neusušené čajové lístky. Nevyzerali síce príliš lákavo, no aj tak si ich vyskúšali uvariť. Nápoj z týchto lístkov bol úplne iný. Mal tmavú farbu a silnú povzbudzujúcu chuť.

Ako dostal čaj Lung Ching meno
Okolo roku 250 n.l. jeden taoista veril, že neďaleko Chang-čou žije v tôni drak. Raz túto krajinu postihlo veľké sucho a roľníci sa len márne modlili za dážď. Taoistovi prišlo roľníkov ľúto a tak išiel poprosiť draka z tône o pomoc. Onedlho sa na oblohe objavili mraky a prišiel dlho očakávaný, vytúžený dážď. Roľníci pomenovali starý chrám, čo stál neďaleko tône kde žil drak "Dračia studňa" a čaj ktorý sa tu pestoval dostal jeho meno. Chuť tohoto čaju sa najlepšie rozvinie vo vode práve z tejto tône.

Ako sa zrodil čaj Keemun
V jednej dedinke v provincii An-chuej žil jeden mladý muž, ktorý pochádzal z rodiny, ktorá sa už celé generácie živila holičstvom. On však zvládol zložiť všetky predpísané skúšky a vydal sa na dráhu vysokého úradníka. Jeho otec mal o syna starosť a tak mu na cestu pripomenul, že peniaze a postavenie nie su všetko. Oveľa dôležitejšie pre človeka je naučiť sa remeslu, s ktorým si bude môcť po celý život zarábať na živobytie. Mladíka však otcove slová vôbec nezaujímali a s veľkou pýchou nastúpil do úradu. Po niekoľkých rokoch však padol do nemilosti svojim predstaveným a tak musel svoje miesto opustiť. V týchto ťažkých časoch si spomenul na slová svojho otca a odišiel do provincie Fu-ťien, aby sa tu naučil pestovať čaj. V tejto provincii mali už dlhú tradíciu a skúsenosť s oxidovaním tamojších čajov. Po rokoch práce sa mladý muž vrátil do rodnej dedinky a začal robiť pokusy s oxidáciou na tamojších čajoch. Vynaložená námaha priniesla svoje ovocie. Vyvinul 16 rôznych pracovných postupov a získal výnimočný čierny čaj. Chýr o tomto čaji sa rýchlo rozšíril a ľudia začali mať oň veľký záujem. S pomocou svojho otca vybudoval manufaktúru na výrobu čaju a získal tak uznanie aj majetok.

Tie Guan Yin I.
Jeden študent sa tvrdo pripravoval na skúšky, na ktorých aj napriek vynaloženému úsiliu neuspel. Bol z toho až tak nešťastný, že sa rozhodol ukončiť svoj život skokom z neďalekého kopca do priepasti. Na kopci ho ale od jeho zámeru vyrušila prenikavá príjemná vôňa, ktorá sa tam šírila. Zrazu ho všetok veľký smútok a depresie náhle opustili. Bez váhania začal pátrať po zdroji tejto vône, až objavil čajovník. Toto ho priviedlo na myšlienku vyrábať z neho čaj, ktorý by pomáhal smutným a nešťastným ľuďom. Zobral si niekoľko sadeníc tohoto čajovníka a doma s veľkou starostlivosťou ich začal pestovať. Po čase mohol začať s výrobou čaju. Vynikajúci čaj, ktorý začal vyrábať sa onedlho stal veľmi slávny a zatúžil po ňom aj samotný cisár. Aj jemu čaj veľmi chutil a tak sa študenta spýtal na jeho meno. Zo spomienkou na zážitok v horách mu študent odpovedal: "Tchie-kuan-jin", čo v preklade znamená "Železná bohyňa milosrdenstva". Študent bol vymenovaný za dvorného dodávateľa a získal slávu, uznanie a bohatstvo.

Tie Guan Yin II.
Istý pestovateľ čaju chodil domov okolo starého, schátralého chrámu, ktorý bol zasvätený božstvu Kuan-jin. Bolo mu ľúto v akom je stave, no na jeho opravu nemal peniaze. Dal si aspoň sľub, že dva razy do mesiaca chrám vyčistí, opráši sochy a zapáli vonné tyčinky. Po čase sa mu vo sne zjavila bohyňa Kuan-jin a povedala mu: "V jaskyni za chrámom je ukrytý poklad, ktorý môže pomôcť mnohým generáciám. Podeľ sa s ním so svojimi susedmi". Hneď ráno sa vybral roľník hľadať poklad, no v jaskyni kde sa mal ukrývať nenašiel nič, okrem malej sadenice čajovníku. Trochu sklamaný, zobral malý čajovník a presadil ho na svoje pole, kde sa začal o neho starať a po dvoch rokoch bol z neho urastený ker. Prvá úroda bola síce malá, no keď roľník v miske zalial tento čaj vodou, v miestnosti sa rozšírila neobyčajne príjemná vôňa. Nálev zostal číri a silný aj po niekoľkonásobnom zaliatí. Po tomto poznaní sa začal roľník o čajovník starať ešte svedomitejšie a už o pár rokov mal z neho niekoľko stromov a kríkov. Čaju dal meno "Tchie-kuan-jin", podľa železnej sochy bohyne v chráme. Časom sa dopracoval k blahobytu a nechal celý chrám opraviť. Svojim susedom daroval semená a sadenice a už čoskoro sa roľníkom v tomto kraji začalo dariť lepšie.

O čaji Da Hong Pao
Čajovník tohoto druhu dorastá do veľkej výšky a naviac rastie vysoko v horách Wu Yi, takže je pre človeka dosť neprístupný. Vynaliezavý ľudia však prišli na to, že náročný zber môžu za nich robiť opice. Vycvičené opice sa vyšplhali do korún čajovníka a hádzali ich dolu, kde ich ľudia už iba pozbierali. Opice obliekali na počesť cisára do šarlátových šiat a tak z diaľky vyzerali stromy čajovníka že sú plné šarlátových kvetov. To prinieslo aj meno samotnému čaju: "Ta-chung-pchao", čo v preklade znamená "Veľké šarlátové rúcho".

Ako sa začal aromatizovať čaj
Za dynastie Sung mali čínsky básnici a literáti priam vášnivý zvyk piť čaj, pre jeho povzbudzujúci a zároveň uvoľňujúci, dušu zjasňujúci účinok. Jeden mladý básnik sa zišiel v záhrade so svojimi priateľmi. Každý z nich si priniesol svoj vlastný čaj, aby ho sparil vodou z prameňa, ktorý v záhrade vyvieral a ponúkol ho svojim priateľom. Mali tým preukázať svoju schopnosť a šikovnosť v tomto čajovom umení. Ako tento mladý básnik čakal v rade na vodu, zavesil si vrecko s čajom na neďaleký rozkvitnutý jazmínový ker a čakal až na neho príde rad. Keď potom sparil čajové lístky a nálev podal svojim priateľom, tí už iba žasli nad prenikavou jazmínovou vôňou a nevšednou chuťou. Čaj do seba vstrebal vôňu jazmínových kvetov a tak vznikol zvyk aromatizovať čaj jazmínom.

©  2002 - 2016 Copyright - Karol Maco

Na začiatok stránky